Y ave én queu do frae, Piérino é Morise, qu’ittévon ou mémo veladzo, dedeun do métcho én protcho dé l'otro. Én dzor Piérino propeuze : « Qué te nen di si no betissan énsembio lé seu é n’atsétissan eunna vatse ? ». Morise asette é lo dzor apré i parton a la féa dou veladzo vezén. Én tsemenèn Piérino, qu’i ché crèyéve bièn peu fén qué Morise, pense : « Té fézo poué vére mè éa ! ». A la féa, apré avé bièn avété totte lé vatse, di boutchanoye i tsatagnaye, di réne di corne i réne dou lasé, di vatse di corne boquie a selle di corne rébécoye, di vatse épaloye, i vatse couerbe, i nen cherdon eunna, Lenetta, na biantse é rodze bièn grâsa é la payon avoué lé seu qué y avon betó énsembio. A la fén dé la féa, lé do frae tornon i métcho : « No la portèn poué a l’éteu dé mè, y é peu lardzo é peu sec qué lo tén », i di Piérino ; ma i coménson to sebeu a ché ruzà pé désidà ioù ivernà la vatse. Apré avé bièn désquetó to lo lon dou tsemén : « Vouèlà la solechón, gropèn poué la vatse ou verzé éntrémé di do métcho ». Dé sen, lé do frae désidon fénque dé ché partadzé én do la vatse. Piérino, lo peu savèn, i vou lo moro : « Paé, m’émpouertso po poué lé man é n’é poué mouèn dé travai ». A Morise, adón, i reste lo déré : « Te crèyéve d’étre lo peu fén, t’o voulù la téta, éa i té fo alà tsertsé dé fen é d’éve pé lle bayé rodzé é bée é... sensa gnen lle gagné ! Mè, i contréo, veu poué mé tsertsé én sezelén pé biètsé la vatse é dze pouì poué vendre dé bon lasé ».